Meteorológia
Meteorológia
Meteorológia (z gréc.: μετέωρον, metéōron, „vysoko v oblakoch“; a λόγος, lógos, „veda“) je veda zaoberajúca sa atmosférou. Študuje jej zloženie, stavbu, vlastnosti, javy a deje v nej prebiehajúce, napríklad počasie. Meteorológia je považovaná za časť fyziky, preto je často chápaná ako „fyzika atmosféry“ a vyučuje sa na matematicko-fyzikálnych fakultách. Na mnohých univerzitách je meteorológia často vyučovaná ako súčasť vied o Zemi, čo zohľadňuje súvislosť atmosféry s ďalšími krajinnými sférami. Meteorológia sa používa v aplikácií v rozličných oblastiach života ako je armáda, v produkcii energie, v doprave, v poľnohospodárstve a vo výstavbe. S meteorológiou úzko súvisí hydrológia. Meteorológia a hydrológia tvoria medzidisciplinárnu oblasť hydrometeorológie. Vzájomné pôsobenie medzi zemskou atmosférou a oceánom je časť oceánografie.
Oblasť nízkeho tlaku vzduchu nad Islandom.
Tematické okruhy meteorológie:
- zloženie a stavba atmosféry
- obeh tepla a tepelný režim v atmosfére a na zemskom povrchu vrátane radiačných procesov a rôznych mechanizmov neradiačnej výmeny medzi atmosférou a aktívnym povrchom a v atmosfére samotnej,
- obeh vody a jej fázové zmeny v atmosfére v interakcii so zemským povrchom,
- atmosférické pohyby − všeobecnú cirkuláciu atmosféry, jej zložky a miestne cirkulácie,
- elektrické pole atmosféry,
- optické a akustické javy v atmosfére.
Meteorológia sa zaoberá najmä troposférou a stratosférou, lebo tieto časti atmosféry sú najdôležitejšie z hľadiska predpovedí počasia. Štúdiom vysokej atmosféry sa zaoberá aeronómia.
Klimatológia
Klimatológia je veda o klíme na Zemi, o podmienkach a príčinách ich utvárania a aj o pôsobení klímy na objekty činnosti človeka, na samotného človeka i na rôzne prírodné deje a naopak. Úlohou klimatológie je študovať všeobecné zákonitosti klimatických javov, utváranie zemskej klímy, jej zmeny a kolísanie s cieľom využiť tieto poznatky na predpovedanie a melioráciu klímy. Klimatológia ako vedný odbor sa postupne osamostatňuje od meteorológie.
Graf odchýlok priemerných ročných teplôt od súčasného priemeru za posledných 2000 rokov.
Meteorologická meracia technika
- anemometer
- tlakomer
- heliograf
- aneroid
- barograf
- vlhkomer
- termograf
- teplomer
- radar
- družica
- zrážkomer
- totalizátor
- ombrograf
- hypsotermometer
Meranie vetra
Na meranie rýchlosti vetra sa používa tzv. anemometer.
Meranie žiarenia
Na meranie intenzity svetelného žiarenia sa používa luxmeter. Na meranie doby žiarenia sa používa héliograf.
Meranie tlaku
Na meranie tlaku vzduchu sa používa barometer a barograf - zapisuje tlak vzduchu.
Meranie vlhkosti
Na meranie vlhkosti vzduchu sa použiva psychrometer.
Meranie zrážok
Na meranie zrážok vzduchu sa použiva zrážkomer.
Zdroj: Wikipédia